Ťažký život dospeláka...

Dlhšie som sa neozvala, ale riešila som seriózne veci o mojom ďalšom putovaní/smerovaní. Dospelácky život sucks, to je pravda pravdúca. Už dlhšie som vnútorne a aj nahlas pindala o mojej práci ale vždy som to nejako prehrýzla. A potom prišla na rad náhoda (alebo osud?). V jednu februárovú nedeľu som sa vrátila domov večer a napadlo mi ísť na stránku jednej firmy, kde som kedysi posielala životopis. Zhodou náhod (osudu?), mali nejaké pozície znovu otvorené, konkrétne dve. Tak som si na obe poslala životopis. Potom už udalosti nabrali rýchly spád. V pondelok mi volali, dohodli sme sa na stredu na pohovor, v stredu bol pohovor z ktorého som mala všelijaké pocity a vo štvrtok ráno mi volali, že som sa im páčila a že ma chcú!!!

Takto rýchlo sa menia veci, životy, cesty... Jeden životopis v určitý moment. Len z pocitu, myšlienky, nápadu ísť na ich stránku. Teším sa, že idem preč, mám však aj strach s rešpektom, či robím dobre a či budem šťastná... Opäť zmena, noví ľudia, nové prostredie, nová náplň práce. Ale žiadni drbnutí amíci. Mám rada zmeny. Otvára sa mi nová kapitola v živote. Budem mať normálny pracovný čas a teším sa, ako opäť uchopím svoj život pevne do rúk. Chcem sa o seba viac starať, pokračovať vo vzdelávaní, v čítaní, spoznávaní seba samej a rekonštrukcie môjho chrámu- tela.
Držím si palce :)

Prajem vám silu postaviť sa zmenám, počúvať hlas srdca a silu myšlienok. Maličkosť dokáže veľké zmeny :) a potom niekedy môže byť ten dospelácky život aj sranda :)

xoxo, Moonie

Yup...

photo credits: Facebook

xoxo, Moonie