What´s new?

Po ďalšom týždni som tu späť :) udiali si zaujímavé veci. Hlavne v stredu, keď som o ôsmej večer zrazu stratila hlas a odchrypkala posledný telefonát o jedenástej. Toto neprajem nikomu. Kolegyňa so mnou ešte išla rýchlo na pohotovosť kúpiť nejaké first aid lieky, t.j. šumivé kalcium a panthenol ktorý som okamžite aplikovala, žiaľ- nepomohlo. Ráno to bolo ešte horšie a tak som mohla iba konštatovať, že dnes už toho v robote s klientmi veľa nenarozprávam. Takže som išla k doktorovi, kde som sa dozvedela, že mám akútny zápal priedušiek (bronchitídu) a doktor sa ešte stihol vyjadriť, že moje hrdlo vyzerá katastrofálne. Z toho, ako kašlem si to radšej ani nechcem predstavovať. Takže som Pé-En. Pozerám filmy, tvorilkujem, čítam a snažím sa držať bobríka mlčanlivosti. A samozrejme- dopujem sa liekmi. Čo ma aj štve je, že som včera kvôli neočakávanej chorobe prišla o možnosť byť na koncerte Nocadeň na ktorý som sa tešila 4 mesiace!!! Koncert si užili moja sestra, kamoška so sestrou a ešte jedna kamarátka ktorá išla na poslednú chvíľu aby neprepadol môj lístok. Bolo famózne a mrzí ma, že som tam nemohla byť. :( Plánujem itinerár pretože na konci mesiaca príde kamoška A. z UK. Veľmi sa na ňu teším. Musím byť dovtedy fit!

Prajem Vám krásny víkend a  aby sa Vám mikróby vyhýbali! :D

xoxo, Moonie

Ťažký život dospeláka vol. 2

Sranda, ako sa všetko mení. Smejem sa, lebo práve som si zbežne prečítala, čoho sa týkal môj predchádzajúci post. Apropo plány v živote... hovorí sa: Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch. A to sa presne stalo... Nič z toho, z čoho som sa tešila sa neudeje. Som smutná? Som. Som sklamaná? Som. Nikam nejdem, ostávam v mojom svete rozzúrených amíkov s nefungujúcim internetom a telkami ktoré ukazujú NO SIGNAL... Zmena sa nedeje žiadna, jediné pozitívne veci na ktoré sa môžem tešiť sú, že na konci mesiaca príde moja super kamoška Amie z Anglicka a že už plánujem letnú dovolenku v Ríme. Na čo sa neteším? Že budem opäť makať ako šroub a počúvať kydy do hlavy 8 hodín. A že sa mi posúva pracovný čas o hodinu neskôr. There goes my social life...

Tento mesiac ma ešte čakajú dva koncerty, aspoň niečo. 14. apríla majú Nocadeň v KE koncert, idem tam so sestrou, s kamoškou a jej sestrou. A potom ma ešte čakajú Helenine oči a Symfobia v Prešove. Tam sa plánujem dať kvalitne dole kvôli všetkým tým zmenám, ktoré sa NEUDIALI  v mojom živote...

Tak čo už, ostáva mi len snívať ďalej, snažiť sa ďalej, bojovať ďalej a snažiť si nájsť čo najviac pozitívnych vecí okolo mňa. Nie je to prvýkrát čo sa niečo nepodarilo, a nie je to tragédia. 

This is life... It is not always fair...

Prajem krásny víkend!

xoxo, Moonie