Ale dnes som nemala španielčinu, pred týždňom som sa vrátila z dovolenky v Ríme (hoci dovolenkou sa to veľmi nazvať nedá keď sme ráno odišli do mesta, behali po pamiatkach a spať išli o jednej ráno :D ) tak som rozhodla, že napíšem pár riadkov tu :). Popíjam kávičku, dopozerala som film, ktorý režírovala Angelina Jolie, By the sea. Celkom dobre, musím uznať. A Angelina, to je žena, matka, super herečka... Mám ju veľmi rada.
Včera jedna z mojich obľúbených kapeliek, Sabaton, vydali nový album, ktorý sa volá The last stand a práve mi tu vyhráva. Najviac sa mi z neho zatiaľ páči The lost battalion a Rorke´s drift.
Čo sa týka knižky, ktorú práve čítam, štandardne mám rozčítané asi tri. Toto som nikdy predtým nerobila! Práve čítam knihu od Timura Vermesa, A je tu zas a pri tej asi ostanem kým ju nedočítam. Príbeh sa odohráva v Berlíne, kde sa zrazu, v 21. storočí prebudí Adolf Hitler a čuduje sa, čo sa s Nemeckom stalo, respektíve, kde ľudstvo momentálne je. Miestami je to vtipné, ale človek musí byť taký, aby ho také veci neurazili, nedotkli sa ho. Hoci židovskému kamarátovi by som túto knihu na narodeniny určite nekúpila. Isto chápete. Humor nehumor, sú určité hranice.
25. júna som strávila deň šliapaním, šplhaním, plazením sa na Rysy. Bohužiaľ, priamo na Rysy som to nedala, "iba" na Chatu pod Rysmi, ktorá je 2250 m.n.m. Bol to zážitok, čo vám poviem. Ja, ktorá som bola čo sa túr týka max. na Popradskom plese (moja prvá túra), pri vodopáde Skok (moja druhá túra) som sa na tretej túre vytrepala na Rysy, ktoré sú považované za najťažšiu túru!!!! That´s so me :D Bola to krížová cesta, viac som zastavovala ako chodila, myslela som, že zomriem, že to proste nedám, poviem kamoškám aby ony išli ďalej a ja na ne počkám. Ale nakoniec som to s mojou vernou družinou dala :D Miestami som si pripadala ako Frodo, ktorý musí hodiť prsteň do Hory Osudu :D Počas výstupu, keď som predýchavala, som stihla spraviť aj pár pekných fotiek:
Ale je to naše Slovensko krásne. Žabie plesá.
Áno, aj také reťaze tam boli a radšej sa niektorí dole ani nepozerali. Toto bol pre mňa osobne highlight tejto túry, nakoľko takéto lozenie mám veľmi rada, ADRENALÍN!!!
Šok nastal, keď sme zbadali toto. Sňah. Tak veľa sňahu, že trvalo polhodinu sa po ňom vytrepať hore na chatu. Dole to bolo ešte zaujímavejšie. Niektorí zvolili zjazd na sáčkoch, ruksakoch, vlastných zadkoch. Niektorí snowboardovali, bez snowboardu :D
Is this some apparition I see in front of me?! NO! I´m finally here!!!
Konečne, fakt som si myslela, že sa nedočkám.
"Sladká odmena" :) Pivečko a bryndzové halušky. Priznám sa, že také dobré som už dlho nejedla. Alebo boli také dobré, lebo ja som bola nehorázne hladná? :D
A kým sme jedli, kochali sme sa týmto krásnym výhľadom z oblôčika :)
Slávna latrínka s najvác výhľadom. Treba zažiť! :D
A ešte sme pozreli či ide bus, lebo fakt ma boleli nohy, ale tak nič nešlo, nechápem prečo :D Tu už nikto nič negarantuje...
Takže toto bola taká moja malá fotoreportáž zo super výletu. Nezabudnem na to nikdy... ani moje nohy :D Už sa teším na ďalšie túry :) Ešte musím spracovať fotky z Ríma, planujem urobiť aj video.
Prajem ešte krásny víkend!
xoxo, Moonie
