Podľa mňa to je jasné, mám 27 rokov a syndróm vyhorenia. Fakt to nemôže byť jasnejšie. Zrazu stojím na rázcestí a neviem ktorým smerom mám ísť ďalej. Striedajú sa mi nálady ako na húsenkovej dráhe. Nechcem chodiť von z bytu medzi ľudí. Som alergická na otázky- Kde robíš? Ako sa máš? Máš už prácu? Sťahuješ sa k M.? Ľudia mi lezú na nervy. Veľmi rýchlo sa rozčúlim kvôli blbosti. Mám pocit ze smerujem- nikam. Je len pár vecí, ktoré ma tešia. Help!
Zažili ste už takéto pocity? Ako proti takýmto stavom najlepšie bojovať?
xoxo, Moonie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára