Beautiful weekend

Mala som nádherný víkend. Strávila som ho s priateľmi v Prešov. Vydávala sa moja kamarátka a bývalá spolužiačka z vysokej školy. Svadba bola prekrásna, plná lásky, šťastia, dobrej nálady. Mali sme sa vynikajúco, perfektne sme sa bavili. Pri stole sme sedeli spolužiačky z vysokej aj s partnermi. Všetci sme si sadli, dokonca aj naši partneri, takže to bolo super. Pili sme, tancovali, rozprávali a konečne som nemusela sledovať hodinky, kedy mi ide vlak do KE. B. so Š. nám ponúkli nocľah u nich doma, aj keď majú skromný bytík. Rozložili nám karimatky a deky s vankúšikmi na zem a ponúkli nám teplé spacáky. Pred spaním sme ešte trkotali a pozerali videá. Ráno sme vstali o pol jedenástej. Ešte sme išli za L. a R. lebo nám ešte včera na svadbe povedali, aby sme sa u nich zastavili na kávu. A urobili sme dobre. Opäť bolo vynikajúco, super sme pokecali. Naspäť do KE som išla spokojná, šťastná, že mám po svojom boku takých úžasných ľudí. Aj keď spolu nemôžeme tráviť toľko času, koľko by sme chceli, keď si ten čas nájdem, vyzerá to, ako by sme sa naposledy videli včera. Nikdy tam nie je trápne ticho... Sú to ľudia, pred ktorými môžem byť samou sebou, ktorí sa tešia z mojich úspechov, pomáhajú mi sa zdvihnúť pri neúspechoch a ktorí tu sú vždy pre mňa. A ja pre nich. Tento víkend ostane v moje pamäti nadlho vrytý ako víkend, kedy som sa cítila úžasne- po veľmi dlhej dobe. V takých chvíľach si človek uvedomí, aké je priateľstvo v živote dôležité...

Prajem vám, aby ste mali po svojom boku, iba tých skutočných priateľov.

xoxo, Moonie

I´m lonely, lonely, lonely...

Today I feel very lonely. I feel abandoned and without strength. I feel like a lemon which has been squeezed for life lemonade until the last drop. Feel like I cannot make one more step, utter another word, write another sentence. I feel so afraid, insecure, left aside. I need to get all my shit together because I feel I cannot live like this anymore. Have you ever had that feeling before? I hope it is just a temporary state. I am alive but I feel like I am only surviving. I do not want to live day by day with the thought that days are just passing and they are not memorable for something special. Today  at midnight I was smoking a cigarette outside of the hotel where I had nightshift. I looked into the sky and my thoughts were: ´I want to be hit by a meteorite, an engine from a plane, a brick, or a toilet desk from a destroyed satellite (like in the tv series ´Dead like me´)´. So everything will be over. These pointless, goal-less, result-less days will be over...

Have you felt like that at least one in your life? Hope I am not getting crazy....

xoxo, Moonie